Človek musí pri písaní blogu začať nejakým šokujúcim tvrdením. Čitateľ si povie: „Tak to je ale nezmysel, to som zvedavý ako toto tvrdenie dokáže niekto zdôvodniť.“ Samozrejme, nadpis by nemal tvrdiť niečo, čím sa v ďalšom texte nebudete vôbec zaoberať. Ak ste mi pri prvom blogu odpustili, že napriek nadpisu ste sa o právnickej angličtine veľa nedozvedeli, bolo by trestuhodné opäť skúšať vašu trpezlivosť.

Preto si musím stáť za svojím názorom – právnická angličtina je ako telenovela. V tom, že má svoje korene v Južnej Amerike? Asi nie. V tom, že na to, aby ste ju pochopili, musíte ju pozerať od začiatku do konca, pretože ak náhodne natrafíte na jeden jej diel, ste stratení? Áno, to by mohlo sedieť, ale nie o tom som chcel. Právnická angličtina je ako telenovela, pretože na to, aby ste pochopili jej súvislosti, musíte poznať kultúru spoločnosti, z ktorej pochádza. Tak ako boli mnohé telenovely (alebo ich základné koncepty) úspešné v niektorej krajine, v inej sa ten stý koncept vôbec neujal. Tu by sa hodil príklad takej telenovely, ale keďže ho nepoznám, uvítam ho od vás v komentároch pod článkom.

A v práve a jeho terminológii je to podobné –  každý štát má svoj právny poriadok a vlastnú právnu terminológiu. Určite sa vám už stalo, že ste prekladali právny text a v cieľovom jazyku ste našli nejaký fancy výraz, ktorý robil celý preklad uhladenejším a odbornejším. Pozriem do vzorovej kúpnej zmluvy zo Spojených štátov a kúpnu cenu nazývajú consideration. Šup s ním do prekladu! Liquidated damages clause uvádza v sebe sumu, ktorá sa má zaplatiť v prípade, ak dôjde k porušeniu zmluvy. Veď to u nás nazývame zmluvná pokuta! Bác do prekladu.

Vo väčšine prípadov problém nevznikne – buď bude mať jazykový ekvivalent približne rovnaký význam ako originálny pojem, alebo v živote prekladaného právneho dokumentu nebude tento výraz až taký podstatný. Ale čo ak motyka vystrelí, Murphyho zákon sa naplní a práve váš intuitívny výber ekvivalentu bude rozhodujúci pre posúdenie významu sporného ustanovenia?

Koľko právnikov, toľko jazykov

Prečo vôbec takýto problém vzniká? Prečo neexistuje jednotná právna terminológia, ktorá by mala jednoznačný ekvivalent v inom jazyku a nemohlo by dochádzať k posunu vo význame? Odpoveď je jednoduchá – právo nie je prírodný zákon, neexistuje nezávisle od vôle ľudí. Právo vytvárajú ľudia na základe spoločenskej dohody (viac-menej, nechytajte ma za slovíčka, nemám to rád). Každý štát na svojom území vytvára určité právne normy, ktoré mu slúžia na to, aby ustriehol čo sa v spoločnosti deje a umožnil jej rozvoj. Keďže neexistuje univerzálne správne riešenie, ako je to v prípade prírodných zákonov, každý štát si určí trochu odlišné pravidlá, ktoré vyhovujú jeho spoločnosti. Zjednodušene povedané – čo štát, to iné právne predpisy, iná koncepcia právnej úpravy a iná terminológia. Ak ste sa teda rozhodli venovať právnemu prekladu, mám pre vás zlú správu – kým kolegovia z oblasti medicíny, letectva, chémie či termodynamiky budú všetci hovoriť o tých istých veciach, len každý v inom jazyku, právnici z rôznych krajín budú používať rozdielne právne úpravy a rozdielnu terminológiu. Častokrát budú riešiť rovnakú situáciu, ale rôznym spôsobom – v Anglicku majú torts, my podobnú kategóriu nemáme. Ale my zase máme vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré by ste v Anglicku našli len u Alžbety v Buckinghamskom paláci.

 

Vitaj v mojej rodine

Našťastie, svet práva nie je až taký roztrieštený, ako sa to po týchto slovách môže zdať. Hoci si každý štát tvorí vlastné právo, skupiny štátov so spoločnou históriou a kultúrnymi základmi majú podobné právne poriadky, ktoré stoja na rovnakých princípoch. Slovensko je súčasťou kontinentálnej právnej kultúry, ktorá stojí na pilieroch rímskeho práva, legislatívnej (parlamentnej) tvorby práva a písaných prameňov. Preto je omnoho jednoduchšie nájsť obdobu našich právnych inštitútov v Nemecku, Francúzsku či Poľsku, než je to v prípade, keď preplávate najbližšie more. Táto, zatiaľ jediná pozitívna informácia v tomto blogu, je nám však málo platná, keďže sme prekladatelia a tlmočníci právnickej angličtiny. A tú vo Francúzsku, či v Poľsku používajú rozhodne zriedkavejšie, než vo Veľkej Británii či v Spojených štátoch.

Anglicky hovoriace krajiny si ako na truc vytvorili vlastnú právnu kultúru nazývanú anglo-americká, či anglo-saská. Neprejavujú až taký sentiment k rímskemu právu, možno preto, že odtiaľ Rimania tak rýchlo ušli. Právne normy sú často v nepísanej a zvykovej podobe a veľký dôraz sa pri tvorbe práva kladie na rozhodovanie súdov a poroty vo forme precedensov. To je aj dôvod, prečo ich thrillery z právnického prostredia vyzerajú zaujímavejšie než naša Súdna sieň.

Takže anglicky hovoriace krajiny a ich právo je našej právnej kultúre asi také blízke ako výmenný študent z Kazachstanu. Preto ani nemôžeme automaticky preberať anglické právne pojmy a napasovať ich na slovenskú právnu úpravu. Rozdiel vo filozofii právnej úpravy je občas až príliš veľký. Sú právne odvetvia, v ktorých sa líšime viac než dosť – vecné práva k nehnuteľnostiam, či ústavné právo. Potom sú také odvetvia, ktoré tradične pôsobia „cezhranične“, ako zmluvné vzťahy alebo cenné papiere. V nich je prístup k právnej úprave omnoho podobnejší a tým je aj jednoduchšie zorientovať sa v terminológii.

V poslednom polstoročí však pomáha tieto terminologické priepasti prekonávať legislatívna aktivita Európskej únie. Vytvára totiž terminológiu, ktorá musí byť použiteľná pre všetky členské štáty – tie z kontinentálnej aj tie z anglo-americkej kultúry. Ako pri všetkých medzinárodných právnych úpravách, tvorcovia sa snažia používať výrazy, ktoré nemajú špecifický a veľmi osobitný význam v konkrétnej právnej kultúre, aby to v čitateľovi z tejto právnej kultúry nevyvolávalo dojem, že sa celá Európska únia bude riadiť podľa jeho právneho konceptu. Niekedy to vedie až k tomu, že sa vytvára akýsi „eurospeak“, ktorý opúšťa tradičné anglické právne pojmy a nahrádza ich novými neutrálnymi.

Z toho vyplýva, že pri preklade právnych textov je veľmi dôležitá správna lokalizácia prekladu. Ale lokalizácia v inom zmysle, než pri iných prekladoch. Terminológiu nemôžete automaticky prispôsobiť krajine, do ktorej jazyka text prekladáte, teda nemôžete anglickú zmluvu preložiť do slovenského jazyka slovenskými právnymi inštitútmi, ak je tá anglická úprava úplne odlišná od našej. Na druhej strane, „právnym jazykom zmluvy“ nebude vždy jazyk, v ktorom je zmluva formulovaná. Ale tých komplikácií bolo už na jeden článok dosť, takže na túto tému sa budeme trápiť zase niekedy nabudúce.

Juraj Kotrusz

Comments (blog):

Vladimír Hoffman 20.05.2015

Ďakujem pán Kotrusz za mimoriadne zaujímavé články (v tom minulom som sa aj veľakrát našiel aj som sa dobre pobavil) a teším sa na pokračovanie.Hlavne ma zaujíma, ako lokalizovať-nelokalizovať a čo robiť (častý to prípad), keď nemám najmenšiu predstavu, kto bude cieľové publikum (čo horšie, nevie to ani agentúra, ba občas ani klient).

Juraj Kotrusz 21.05.2015

Som veľmi rád, že Vás blog zaujal, práve téme lokalizácie bude patriť ten najbližší článok, keďže v poslednom období na mňa smeruje súvisiacich veľa otázok. Odporučím Vám teda len sledovať ďalšie blogy, keďže odpoveď nie je jednoduchá, ani stručná.