Predstavte si, že vás oslovil zaujímavý klient, s ktorým sa dohodnete na dátume tlmočenia. Kontaktoval vás, lebo vás odporučil kolega s tým, že ste kvalitný tlmočník a keďže ide o verejnú inštitúciu, predsa len by tam mohol tlmočiť niekto, kto povedzme aj dokončuje vety, nehučí do mikrofónu ako piliňák a nekokce.

Predstavte si, že keďže je tento klient verejnou inštitúciou,  musí ísť cez agentúru, ktorá zvíťazila v tendri. Preto vám zavolá agentúra s menom známeho poľného spevavca. Vy jej oznámite svoju poldennú sadzbu (ide o 3 hodiny simultánneho tlmočenia, cena zodpovedajúca cene väčšine kolegov v SAPTe) a agentúra odpovie, že áno, že hneď vystavia objednávku.

Potiaľto žiaden problém. Problém je až dva dni pred tlmočením. Otvoríte si ráno e-mail a zistíte, že objednávky nikde. Tak píšete, voláte. Slečna projektová manažérka vás hneď preruší, že to je zvláštne, že vás klient nekontaktoval, lebo mal, lebo sa veci zmenili. Ako? Na to nevie odpovedať, ona len preposiela maily. Nech zavolám pani riaditeľke.

Pani riaditeľka sa profesionálne pustí do vysvetľovania pravidiel verejného obstarávania, a spomenie aj to, že sa musia sa zmestiť do istého rozpočtu. Nie, klient nezrušil kabínu. Jednoducho sme vás vymenili. Za lacnejšiu verziu, ktorá si faktúruje hodinovú sadzbu. A keďže sme vám nevystavili objednávku, neunúvali sme sa vám to ani oznámiť.

Po súkromnej linke som si zistila, kto ma nahradil, keďže tlmočníkov v mojom jazyku nie je až tak veľa a dobre sa poznáme.

Čo s tým? Ako vždy, nič, len pocit bezmocnosti zoči-voči neviditeľnej ruke trhu.

Je smutné, keď profesionálnych tlmočníkov nahrádzajú lacnejšie a nekvalitné verzie. Tam sa človek môže aspoň ironicky uchechtnúť na tom, že klient bude mať takú kvalitu, akú si zaplatí. Je to však nebezpečné, lebo klienti si na priemernú alebo horšiu kvalitu výkonu jednoducho zvyknú.

Toto bol však iný prípad: „lacnejšia verzia“, ktorá ma nahradila, je veľmi dobrá tlmočníčka. Účtuje si polovičnú cenu ako ja a nezriedka tlmočí v kabíne sama.

A prečo by nemohla? Nie je predsa členkou SAPTu, žiadna profesionálna deontológia ju neviaže a ceny si predsa každý stanovuje sám, aké len chce.

Jedinou satisfakciou mi môže byť to, že jej taktika – nízke ceny – vedie do pekla. A to netvrdím ja, to povedal nejeden skúsený prednášateľ na školeniach pre freelancerov, či už prekladateľov alebo tlmočníkov. Naše filozofické fakulty v Bratislave, v Banskej Bystrici a Prešove ročne chrlia stovky absolventov, ktorí sú dychtiví po tlmočení, lebo je to v ich očiach atraktívna profesia. A verte mi, že niektorí sú naozaj dobrí. Títo ľudia sú na začiatku svojej kariéry ochotní robiť skoro zadarmo (jedna veľmi nadaná študentka mi vravela, že minule ju kontaktovala agentúra s ponukou tlmočenia za 5 eur/hodina).

Takže je len otázkou času, že príde niekto mladý a šikovný a „podlezie“ ceny tejto kolegyne, ktorá inak robí spomínanú akciu za polovičnú poldennú sadzbu. Urobí presne to, čo teraz robí ona.

Nuž a záver? Moje ceny za tlmočenie znižovať nebudem. Sedím si doma, na terase robím na súdnom preklade pre prokuratúru, kde sa nemusím handrkovať o ceny. Za tri hodiny čistého času zarobím viac ako spomínaná kolegyňa, lebo predpokladám, že nejaký čas strávila prípravou na tlmočenie (povedzme 2 hodiny), a nejaký čas zase cestou na dané miesto (počítajme hodinu a pol).

A, samozrejme, rozmýšľam, aká bude budúcnosť v oblasti tlmočníckej brandže na Slovensku. Ale o tom až nabudúce.

Stanislava Moyšová (ktorá nebola jediná naša členka takto nahradená)

 

PS, prosím členov SAPTu, ak chcú komentovať, aby sa najprv prihlásili, potom sa ich diskusné príspevky budú zobrazovať automaticky bez schválenia adminom. Ďakujem. Admin.

Komentáre:

Zuzana 27.05.2015

Dovolila by som si podotknúť, že nie každý študent (absolvent) podlieza ceny. Moja skúsenosť (učila som na VŠ) je, že v ročníku absolventov je stále elita, ktorá je na vysokej úrovni a ceny nepodlieza, lebo nemusí. Potom je tam ten zvyšok, ktorý sa tlmočiť bojí, čiže to ani neskúša. Ceny podliezajú skôr aktívni kolegovia, ktorí sú na trhu už dlho, zvykli si na to, že robota chodila dlho sama a nebolo potrebné pracovať na marketingu. Teraz sa nevedia v konkurencii presadiť inak ako cenou. Ale vravím, toto je len moja skúsenosť, generalizovať sa nedá. A úplne chápem rozčarovanie.

Ja tu nevidim inu cestu, ako osveta, osveta, osveta. Inak co sa tyka komunikacie s agenturami, mam dve takmer identicke skusenosti za posledne dva tyzdne, bohuzial:)

Slavomír Repka 21.04.2016

Čítam, že nie sme sami s „kolegiálnym“ podliezaním cien. Bohužiaľ na SK je zvykom podrážať cenou hlavne kolegu profesionála a pritom sa tváriť ako profesionál. Je to jeden z cieľov novovzniknutej Slovenskej asociácie účtovníkov. Otázka znie: Dá sa s tým niečo robiť, okrem osvety medzi zadávateľmi? Všetko dobré vám želá SAÚ